Da Vinciho kód (The Da Vinci Code)

Mnoho ľudí pozná knihu Dana Browna – The Da Vinci Code. Zmes historických reálií, dohadov, konšpiračných teórií a utajených spoločenstiev spolu s napínavým dejom plným zvratov spôsobili nevídaný úspech dovtedy neznámeho autora. Po troch rokoch od uvedenia knihy na pulty sa dostáva aj na strieborné plátna. Ako dopadne film podľa tak vari známej knihy? Bude mať úspech? Uvidíme, do akej miery sa dej bude držať knihy a do akej miery tvorcovia dokážu vygradovať dej a záverečné rozuzlenie, ktoré je čitateľom knihy tak známe...

(Pozn. autora: rozmýšľal som ako písať túto recenziu, keď skoro každý pozná knihu Dana Browna. Čo písať? Iba o tvorcoch a hercoch? Nakoniec myšlienku priblížiť dej mi vnukli moji priatelia, ktorí knihu nečítali... Tí z vás, ktorí ste Da Vinciho kód prelúskali celý odporúčam prejsť o niekoľko riadkov nižšie.)

Príbeh odohrávajúci sa v Paríži začína sympóziom, na ktoré je pozvaný aj Robert Langdon, známy expert na symboly a náboženskú symboliku. Po prednáške, pri autogramiáde, ho osloví agent z francúzskej tajnej služby. Požiada ho, aby pomohol pri vyšetrovaní vraždy Jacques Sauniéra, kurátora múzea v Louvri. Je veľmi prekvapený, pretože večer sa s ním mal stretnúť a okolnosti okolo jeho vraždy sú až príliš zvláštne.
Jacques Sauniér pred smrťou zanechal niekoľko znamení a rébusov. Špeciálnym perom napísal na podlahu štyri riadky šifry, ktorým rozumie len jeho vnučka Sophie Neveuová.
Práve tá prichádza na miesto činu tesne po Langdonovi. Ako jediná verí, že Langdon je nevinný a chce mu pomôcť. Po úspešnom úteku prichádzajú na to, že sa namočili do niečoho veľkého. Jej starý otec bol pravdepodobne veľmajster Priorstva Sionu a Sophie má byť jeho nasledovníčkou.
Počas nasledujúcich niekoľko minút sa dozvedáme niekoľko informácií z minulosti oboch hlavných hrdinov a aj vysvetlenia, čo presne Svätý Grál je. Fanatik do histórie, konkrétne historických udalostí spojených so Svetým Grálom, Templármi a Opus Dei, priateľ Roberta Langdona, Sir Leigh Teabing im vysvetľuje čo-to z histórie. Nakoniec obom pomáha pri úteku z Francúzska prenasledovaní francúzskou políciou. Pri tom im skoro zabráni Sílas. Sílas je mních, ktorý sa od začiatku snaží získať čo najviac informácií a likviduje každého, kto mu príde do cesty. Robí presne to, čo mu povie neznámy „Učiteľ“ buď priamo alebo cez biskupa Aringarosu. Aringarosa patrí do tajného koncilu, ktorý sa od vzniku snaží zničiť akékoľvek zmienky o Svätom Gráli.
Po úspešnom úteku z Francúzska sa už traja hrdinovia presúvajú do Londýna, kde by mal byť ukrytý kľúč k mape Sätého Grálu. Tu ale nastávajú obrovské problémy. Dovtedy neznámy „Učiteľ“ je odhalený a Robertovi spolu so Sophie hrozí smrť. Bezu Fache, prezývaný Býk sa nevzdáva svojej úlohy chytiť zločincov na úteku a prichádza do Londýna. Až tu sa dozvedá holú pravdu. Biskup, ktorému tak veril, ho oklamal, Sílas dostáva to čo si zaslúžil a Fache pokračuje v boji so zločinom. Musí nájsť „Učiteľa“. On totiž stojí za všetkými vraždami.
V tom čase sa Robert a Sophie vo Westminster Abbey snažia prísť na kombináciu od kryptofixu, inak ich „Učiteľ“ zabije. Našťastie Roberta napadne niečo čo ich môže zachrániť. Podarí sa mu to a v tej chvíli prichádza aj Bezu Fache. Zatkne „Učiteľa“ a Robert so Sophie sú zbavení obvinení.
Robert nenechal nič na náhodu a mapu od Svätého Grálu vytiahol tesne predtým ako prišiel o kryptofix. Pokračujú teda v hľadaní Grálu. Podľa mapky sa dostávajú až do Edinburgu, do Rosslinského chrámu, kde pravda konečne vyjde najavo...
Dramatický príbeh plný záhad končí presne tak ako v knihe. Robert Langdon v hotelovej izbe príde na to, kde presne leží Svätý Grál. Priamo pred očami všetkých ľudí...

O KNIHE
Predlohou filmu Da Vinciho kód je kniha s rovnomenným názvom od spisovateľa Dana Browna. V roku 2003, u nás prakticky neznámemu autorovi, vyšla jeho štvrtá kniha Da Vinciho Kód. Okamžite po uvedení na trh sa z nej stal trhák. Možno to bolo spôsobené Brownovým majstrovstvom písania pútavých príbehov, možno rozoberaním takpovediac histórie cirkvi alebo „reklamou“ z radov katolíckej cirkvi. Spomínam si aj na také extrémy, ako napríklad pálenie výtlačkov kdesi v USA z pobúrenia jej obsahu. No jednoznačne najväčšiu zásluhu na predajnosti mala katolícka cirkev. Jej antireklama a odporúčania nečítať ju nechtiac robili knihe reklamu. Veď zakázané ovocie chutí najlepšie...
Dan Brown na začiatku knihy uvádza, že všetky tvrdenia v románe sa zakladajú na pravdivých a overených faktoch. Osobne by ma zaujímalo ako sa dostal k spomínaným faktom. Je plno historikov, ktorí sa zaoberajú históriou Ježisa Krista, cirkvi, tajných spoločenstiev... a práve spisovateľ odhalí najväčšiu konšpiráciu sveta?
Kniha Da Vinciho kód otvorene hovorí o veciach, ktoré sa zdali byť nepopierateľné. Z historického i z náboženského hľadiska sa v románe vyskytuje mnoho sporných tvrdení, ktoré sa možno zakladajú aj na pravde, no nebol by to dobrý román, keby sa niečo aj nedomyslelo... Tvrdí napríklad, že Ježíš Kristus mal manželku Máriu Magdalénu, s ktorou mal dieťa (Sára), a ktorej potomkovia žijú dodnes pod ochranou organizácie Priorstvo Sionu. Isté je, že dielo preložené do viac ako 40 jazykov a s približne 50 miliónom predaných kusov sa stalo celosvetovým bestsellerom. A to prilákalo aj producentov z Hollywoodu.

O FILME:
Da Vinciho kód mal byť pôvodne natočený ako podobne ako známy seriál 24, no našťastie Dan Brown s týmto nápadom nesúhlasil. Chcel, aby sa natočil celovečerný film s hviezdnym obsadením. Veď aj knihu písal s tým, že raz z toho môže byť film. Tak aj postavu Bezu Facheho napísal presne pre francúzskeho herca Jeana Rena. Neskôr s ponukou natočiť film prišiel producent Brian Grazer, ktorý ponúkol Brownovi za exkluzívne práva na sfilmovanie románu 6 miliónov dolárov. Hoci to pre Browna bola smiešna suma, vzhľadom na to koľko zarobil za jej predaj, ponuku prijal a mohlo sa začať s nakrúcaním.
Film Da Vinciho kód sa začal nakrúcať v roku 2005 s rozpočtom 125 miliónov amerických dolárov. Brian Grazer si za režiséra veľkorozpočtovej snímky vybral skúseného Rona Howarda. A urobil dobre. Majster réžie sa preslávil filmami ako Apollo 13, Výkupné (Random), Čistá duša (The Beautiful mind), za ktorú získal Oscara, rozprávkou Grinch alebo posledným filmom podľa knihy Cliffa Hollingswortha: Druhá šanca (Cinderella Man). Podľa Briana Grazera, ktorý mimochodom produkoval aj spomínané Howardove snímky, je Ron Howard tým pravým režisérom, ktorý dokáže natočiť taký veľkofilm ako je Da Vinciho kód.
Na začiatku nakrúcania si však ani Grazer, ani Howard nepredstavovali aké náročné bude získať povolenia na nakrúcanie na takých miestach ako Templársky kostol alebo vo Westminsterskom opátstve. Dekan opátstva jednoducho nepovolil nakrúcanie v korunovačnej katedrále, pretože v knihe autor spomína cirkev v zlom svetle. Na druhej strane múzeum v Louvri filmárom vyšlo v ústrety a povolili nakrúcanie aj vo Veľkej galérii.
Scenára sa ujal tiež známy Akiva Goldsman, ktorý má za sebou niekoľko veľkých filmov. Pre úplnosť spomeniem jeho scenáre pre filmy ako Ja, Robot (I, Robot) a dva filmy, na ktorých spolupracoval aj s režisérom Howardom: Čistá duša a Druhá šanca. Za film Čistá duša Akiva Goldsman získal Oscara za najlepší scenár.
„Snažili sme sa byť verní knihe. Divák bude mať pocit, že si práve „pozrel knihu“. Žiadne zmeny oproti knihe nie sú.“ uviedol Akiva Goldsman. A skoro mal pravdu. Až na niekoľko detailov sa film pridŕža knihy Dana Browna. Scenár sa mi naozaj páčil. Pridŕžal sa knihy skoro do detailov a komplikované vysvetľovania, či už Sira Teabinga alebo Roberta o histórii, boli podané s citom a boli ľahko pochopiteľné.
Spomínané komplikácie nastali aj pri tvorbe hudby. Voľba padla najskôr na skladateľa Jamesa Hornera, no nakoniec bol vybratý skúsenejší skladateľ Hans Zimmer. Pre nás je známy najmä z filmov Gladátor, Levý Kráľ. Podľa mňa bola zmena skladateľa výborná a Hans Zimmer si s filmovou hudbou poradil excelentne. Veď bodaj by nie, na svojom konte má cez 130 soundtrackov.
Film sa nakrúcal v rôznych historických lokalitách po Európe, predovšetkým však v Paríži a vo Veľkej Británii. Kameraman Salvatore Totino využíval taktiež aj niekoľko exteriérov na Malte. Neďaleko Londýna v štúdiách Pinewood Studios vyrástli niektoré časti múzea v Louvri s približne 150 replikami slávnych obrazov svetových maliarov. V druhom londýnskom štúdiu návrhári postavili interiér sídla Sira Teabinga, Zámok Villette a parížskeho kostola Saint-Sulpice, cez ktorý prechádza Línia Ruže. Salvatore Totino ako hlavný kameraman sa s prostredím doslova vyhral.

Herecké obsadenie, tak ako sa producent Brian Grazer zaviazal, bolo doslova hviezdne. Herci ako Tom Hanks, Jean Reno, Audrey Tautou, sir Ian McKellen, Alfred Molina alebo Paul Bettany sú známi aj slovenským divákom. Ale pekne poporiadku.
Tom Hanks získal úlohu Roberta Langdona aj napriek tomu, že režisér sprvoti chcel do úlohy obsadiť akčných hercov ako napríklad George Clooney (Danyho parťáci, Syriana), Hug Jackman (Van Helsing, X-men 1, 2, 3) alebo Russell Crowe (Gladiator, Čistá duša).
Tom Hanks je podľa režiséra „herec, na ktorého je vzrušujúce sa pozerať, keď premýšľa“. A tak si Tom Hanks po desiatkach skvelých filmov ako Terminál, Road to Perdition, Zelená Míľa, Zachráňte vojaka Ryana, Philadelphia, Forrest Gump alebo Apollo 13, pripíše na konto ďalší vynikajúci film. Do role Roberta Langdona sa Tom Hanks vžil ako najlepšie vedel a vidieť to aj na plátne. Bolo skutočne zaujímavé sledovať ako fanatik histórie a symboliky vysvetľuje, či už na úvodnej prednáške alebo aj neskôr napríklad Sophie, rôzne historické udalosti.
Vnučku Jacquesa Sauniéra, Sophie Neveu, si zahrala francúzska herečka Audrey Tautou. Tak ako v prípade Toma Hanksa, tak aj Audrey bola vybratá z niekoľkých uchádzačiek. Do trojice herečiek, ktoré by pre Rona Howarda prichádzali do úvahy patrili aj Sophie Marceau (Belphegor, fantóm Louvru, Jeden svet nestačí) a Virginie Ledoyen (Pláž, 8 žien ). Neviem ako by vyzerali vo filme posledné dve menované, no mne osobne sa Audrey Tautou veľmi páčila. Jej prístup k postave Sophie bol skvelý. Nechápavý pohľad pri tom ako sa dozvedela o Priorstve Sionu alebo keď jej sir Teabing vysvetľoval okolnosti vzniku katolíckej cirkvi mi ostane v pamäti asi navždy :).
Jean Reno (Ružový Panter, Ríša vlkov, Wasabi, Purpurové rieky, Leon), ako som už spomínal vo filme hrá nekompromisného komisára Bezu Facheho. Podľa môjho názoru bol pre túto postavu najlepšou voľbou. Pri čítaní knihy som si predstavoval práve jeho v prípadnej roli vo filme. A tak sa aj stalo. Býk, ako ho prezívali kolegovia bojoval so „zločinom“ až do chvíle, keď sa dozvedel pravdu. Potom sa všetko obrátilo naruby a zo zápornej postavy sa na niekoľko minút stal tou kladnou.
Ďalším skvelým hercom vo filme je sir Ian McKellen u nás známy ako Gandalf z trilógie Pána Prsteňov. Vo filme si zahral starého a bohatého sira Teabinga - fanatika do histórie. Tak ako v knihe tak aj vo filme je Teabing najskôr kladnou postavou, no nakoniec sa ukážu jeho skryté nekalé úmysly. Ian McKellen si rolu starého fršloša o paliciach vychutnal. Občas sa mi zdalo, že to nehrá.
Nezastaviteľného Sílasa hrá Paul Bettany (Firewall, Dogville, Čistá duša). Práve na postavu albína s červenými očami, ako bol v knihe opisovaný som sa tešil. Skôr som bol zvedavý, koho tvorcovia vyberú. Až na tie červené oči som s Paulom Bettanym spokojný. Mnícha organizácie Opus Dei, ktorý sa týral stehenným pásom alebo bičoval ostnatým bičom bolo zaujímavé sledovať. Dokonca aj to ako s kamenným výrazom v tvári dokázal zabiť aj mníšku...
Pre stvárnenie biskupa Aringarosu si režisér vybral Alfreda Molinu (Frida, Spiderman 2). No zdá sa mi, že táto voľba nebola tou najlepšou. Nepodarilo sa mi nájsť, kto bol ešte na zozname uchádzačov, ale Alfred Molina sa mi tam jednoducho nehodil.

Bodka na záver? O filme Da Vinciho kód sa hovorí ako o najočakávanejšom filme roka. Tí, ktorí čítali knihu si to budú chcieť pozrieť na plátne (tak ako ja) a tí, ktorí nečítali knihu pôjdu do kina pravdepodobne zo zvedavosti alebo kvôli reklame. Myslím si však, že v prípade filmu by nemali byť také prudké reakcie ako boli na knihu pretože niekoľko známych historikov poprelo vo svojich neskorších dielach Da Vinciho kód od Dana Browna. Teraz Da Vinciho kód bude braný už len ako film. A predsa čo je vo filme nemusí byť pravda...
Film odporúčam každému, kto si chce vychutnať kokteil hereckých hviezd, špeciálnych efektov a výborného spracovania.

DaVinciho kód (The Da Vinci Code)
(USA / Francúzsko, 2006, 145 min)
Réžia: Ron Howard
Scenár: Akiva Goldsman
Kamera: Salvatore Totino
Hudba: Hans Zimmer
Hrajú: Tom Hanks (Robert Langdon), Audrey Tautou (Sophie Neveu), Ian McKellen (Sir Leigh Teabing), Alfred Molina (biskup Aringarosa), Paul Bettany (Sílas), Jean Reno (Bezu Fache), Jean-Pierre Marielle (Jacques Sauniere)